História

 

História

 

1.Novembra 1900 bol založený prvý Sicílski klub, ktorý niesol názov Anglo Panormitan Athletic and Football Club, a zakladateľom bol rodák z Palerma Ignazio Majo Pagano. Prvý štadión, na ktorom klub sídlil bol Campo Varvaro. Prvý zápas novovzniknutéhu klubu sa dátuje na 30.December 1900, Palermo v ňom na skúsenejšiu posádku z Anglicka nestačilo a prehralo 5-0. V roku 1907 nastali v klube hneď dve zmeny, prvou bol zmenený názov na Palermo Football and Cricket Club, a tou druhou bola zmena farieb klubu. Z pôvodnej modro-červenej kombinácie sa prešlo na ružovo-čiernu, ktorá je symbolom klubu až dodnes.

Prvý turnaj, na ktorom Palermo hralo bol Whitaker Challenge Cup. V rokoch 1905 a 1906 Palermo na Messinu nestačilo, v roku 1908 sa však dočkalo po víťazstve 3-0. O rok neskôr bol Whitaker Challenge Cup nahradený turnajom Coppa Lipton, ktorý bol v tom čase najvýznamnejším v južnom Taliansku. Turnaj mal trvanie sedem ročníkov, vo všetkých sa Palermo prebojovalo do finálového zápasu, z ktorého päť krát vyšlo víťazne. V roku 1914 sa klub presťahoval na nový štadión, ktorý niesol názov Stadio Ranchibile.

 

lipton1910

 

V roku 1920 zaznamel klub, už pod novým názvom Unione Sportiva Palermo, ďalší úspech, a to víťazstvo v Coppa Federale Siciliana. V nasledujúcom roku sa Palermo po prvý krát zúčastnilo Prima Divisione, čo bol predchodca dnešnej Serie A. Liga bola rozdelená na Severnú a Južnú časť, víťazi oboch častí sa potom stretli v zápase o Scudetto. Južná časť bola ďalej rozdelená podľa regíonov, v sezónach 1921/22, 1923/24 a 1925/26 Palermo ovládlo Sicíliu, vo vyraďovacích bojoch však ani raz neuspelo. V sezóne 1926/27 hralo Palermo iba druhú ligu, už po desiatich kolách však bolo nútene z ligy odstúpiť pre finančné problémy. Klub tak po prvý krát zanikol. Pomohlo mu až zlúčenie s týmom Vigor Palermo a príchod nového prezidenta. V sezóne 1929/30 si klub vybojoval miestenku do Serie B, a už ako nováčik ligy siahal po postupe do prvej ligy. Na postupové miesto nakoniec Palermo strácalo iba dva body. Už v nasledujúcej sezóne 1931/32 sa ale Palermo postupu dočkalo, k prvému miestu mu značnou mierou dopomohol dvadsaťsedem gólovy Carlo Radice, ktorý je ešte aj dodnes najlepším strelcom Palerma v celej histórií. V rovnakej sezóne bol slávnostne otvorený nový štadíon Palerma, Stadio del Littorio. V Serie A pobudlo Palermo štyri sezóny, najväčší úspech dosiahlo v sezóne 1934/35 keď obsadilo delenú siedmu priečku. Hneď ďalšia sezóna však znamenla pád do Serie B. V roku 1937 sa po prvý krát zmenil názov štadiónu, Stadio Michele Marrone niesol po hráčovi Palerma, ktorý padol v Španielskej občianskej vojne, a taktiež sa zmenili farby klubu, štyri roky nosili hráči žlto-červené dresy.

Roku 1940 mal klub opäť finančné problémy a takmer celú sezónu ostal v nečinnosti. Až na konci sezóny 1940/41 sa spojil s týmom Juventina. Do sezóny 1941/42 tak vstúpil nový tým Unione Sportiva Palermo-Juventina ,a hneď si aj vybojoval účasť v druhej lige. Seriu B však Palermo nakoniec kvôli vojnovým konfliktom nedohralo, a v nasledujúcich sezonách bol futbal v Taliansku postupne pozastavený. V roku 1944 sa klub vrátil k názvu Unione Sportiva Palermo a taktiež sa opäť zmenil názov štadióna, ktorý po novom znel Stadio Comunale La Favorita. Serie A sa v Palerme hrala opäť až v sezóne 1948/49, ktorá sa neslávne preslávila leteckou tragédiou týmu AC Torino. Palermo však nakoniec skončilo, rovnako ako aj v ďalších štyroch sezónách, až v druhej polovici tabuľky. V sezóne 1953/54 obsadil klub zo Sicílie až nepostupovú sedemnástu priečku, rovnako bodov ako Palermo však malo aj Udinese a SPAL. Kedže sa v tej dobe nebral ohľad na skóre, tieto tri týmy sa stretli v baráži o zostup. Ako porazený tým z tohto súboja nakoniec vyšlo Palermo. V tomto období hrával v Palerme aj Čehoslovák Čestmír Vycpálek. V nasledujúcich rokoch klub často striedal medzi prvou a druhou ligou, za zmienku však určite stojí sezóna 1961/62, kde sa Palermo umiestnilo na skvelom ôsmom mieste v Serie A. V tejto sezóne obliekal dres Palerma aj legendárny obranca Interu Tarcisio Burgnich. Rok predtým naviac Palermo po prvý krát okúsilo aké je to zahrať si v pohárovej Európe, v Coppa Mitropa porazilo Diósgyori 2-1. V roku 1968 sa názov klubu pozmenil na Società Sportiva Calcio Palermo.

 

 

 Carlo Radice - Čestmír Vycpálek - Ghito Vernazza

 

4.mája 1970 prevzal klub Renzo Barbera, ktorý je ešte aj dodnes považovaný za najlepšieho prezidenta akého kedy Palermo malo. A to nielen kvôli futbalovým úspechom, Barbera klub miloval, a tak isto aj svojích hráčov. V sezóne 1972/73 obsadilo Palermo v Serie A až päťnástu priečku, ktorá znamenala pád do druhej ligy. Vtedy však ešte nikto netušil, že to bola na dlhé roky ich posledná sezóna v najvyššej súťaži. Hneď v nasledujúcej sezóne ale Palermo dosiahlo obrovský úspech, keď sa prebojovalo až do finále Coppa Italia. Prvou skupinou prešlo bez väčších problémov, v druhom kole na Palermo v skupine B čakal Juventus, Lazio a Cesena. Palermo nakoniec prekvapujúco skončilo pred oboma veľkoklubmi (Lazio slavilo na konci sezóny Scudetto, Juventus skončil tesne druhý) a postúpilo do finále, kde sa stretlo s Bolognou. Finálový zápas hostilo Stadio Olimpico v Ríme. Palermo poslal do jednogólového vedenia už v trinástej minúte Sergio Magistrelli, tesný náskok si Siciliáni držali až do posledných sekúnd zápasu. V nadstavenom čase však hlavný rozhodca Gonella odpískal kontroverzný pokutový kop, po údajnom faule Arcolea. Giuseppe Savoldi sa z jedenástich metroch nemýlil a poslal zápas do predĺženia. To však nakoniec gól neprinieslol, nasledovali tak pokutové kopy. V druhej sérií nepremil penaltu obranca Bologne Cresci, a priblížil Palermo k vysnenému víťazstvu. V štvrtej a piatej sérií však na druhej strane nepremenili Vullo a Favali. Z triumfu sa tak tešili hráči Bologni.

O päť rokov neskôr malo Palermo šancu na reparát, vo finále sa tentokrát stretlo zo slávnym Juventusom, ktorý nastúpil z budúcimi šiestimi majstrami sveta v základnej zostave. Palermo prekvapujúco vyhrávalo už po prvej minúte, žaslúžil sa o to Vito Chimenti. Rovnako ako v predchadzajúcom finále inkasovalo Palermo až tesne pred koncom zápasu, necelých sedem minút ostávalo do záverečného hvizdu keď vyrovnal Sergio Brio. Zápas nakoniec dospel do predĺženia, v ktorom rozhodol o víťazstve Juventusu Franco Causio. Palermo tak opäť ostalo tesne pod vrcholom.

 

s4me1j

 Renzo Barbera


Po prechadzajúcich úspechoch však prišli roky osemdesiate, ktoré patria k tomu najhoršiemu čo klub postihlo. Pred sezónou 1980/81 otriasol Talianskom korupčný škandál, v ktorom bolo zapletené aj Palermo. Sicilský klub odštartoval sezónu z penalizáciou päť bodov, čo sa im stalo takmer osudným. Zostupovím vodám uniklo iba o jediný bod. Horšie dopadol záložník Guido Magherini, ktorý dostal zákaz činosti na tri a pol roka, čo znamenalo koniec jeho profesionálnej kariéry. V sezóne 1983/84 sa už však Palermo, aj keď veľmi tesne, zostupu nevyhlo. Pár mesiacov na to zasiahla klub ďalšia tragédia, vtedajšieho prezidenta Roberto Parisiho zavraždila nechválne známa Sicilská mafia. Ako keby toho nebolo dosť, bolo Palermo pre sezónu 1986/87 vylúčené z profesionálných líg v Taliansku. Dôvodom boli veľké dlhy, ktoré klub mal. Znovuzrodenie však prišlo skôr než sa čakalo. Už v nasledujúcej sezóne sa klub opäť zúčastnil ligy, avšak až Serie C2, čo je štvrtá liga. Palermo však v nej strávilo iba jedinú sezónu. V ročníku 1992/93 si Palermo nielen že zaistilo účasť v Serie B, ale taktiež dokázalo po prvý krát zvíťaziť v Coppa Italia Serie C. O rok neskôr sa opäť zmenil názov klubu, Unione Sportiva Città di Palermo mu však ostal až dodnes. V sezóne 1997/98 bolo Palermo naopak veľmi blízko zostupu do Serie C2, keď v tabuľke obsadilo až štrnáste miesto, čo znamenalo baráž. V tej neuspelo a malo zostúpiť o ligu nižšie. Nakoniec však Palermo zachránil klub Ischia Isolaverde, ktorý bol pre finančné problémy vylúčený z ligy.

V roku 2000 kúpil klub dlhoročný prezident AS Rím Franco Sensi, a dopomohol mu k návratu do Serie B. Už o dva roky neskôr, presnejšie 22.Júla 2002, však klub opustil. Od Sensiho odkúpil klub Maurizio Zamparini. Pri prezentácií na La Favorita sľúbil nový prezident  do troch rokoch Serie A...

A takmer sa mu to podarilo už v premiérovej sezóne. Zamparini priviedol do týmu hneď niekoľko hráčov zo svojho predchádzajucého pôsobiska Venezie, ktorý patrili k oporám mužstva. Palermo bojovalo o postup až do posledného kola, v ktorom sa stretlo s Lecce. V ňom však prehralo 0-3 a obsadilo tak až nepostupovú piatu priečku. V Septembri roku 2002 sa naposledy zmenil názov štadiónu na Stadio Renzo Barbera, po bývalom prezidentovi klubu. Postupové ambície malo Palermo aj v nasledujúcej sezóne, Zamparini klub posilnil o hráčov Serie A ako brankár Berti, Eugenio Corini či Luca Toni.  V zimnom prestupovom období zase prišli dvojičky Antonio a Emanuele Filippini či, v tom čase reprezentant Fabio Grosso. Už od úvodných kôl sa Palermo usadilo na postupových priečkach, a 29.Mája 2004 bolo všetko jasné. Palermo sa, po zápase s Triestinou, v ktorom vďaka dvom gólom Toniho a jednom E.Fillipinho zvíťazilo 3-1, vrátilo po dlhých tridsať jedna rokoch do Serie A. V derby s nenávidenou Cataniou naviac Palermo svojho súper úplne potupilo, výhra 5-0 je vôbec najvyššia akú kedy Sicílske derby zažilo. Ďalší úspech zažil aj  Luca Toni, keď sa s tridsiatimi gólmi stal najlepším strelcom ligy. Sezóna ako z ríše snov, krásny sen však pokračoval aj v Serie A...

 

tooni zampa corini1

Luca Toni - Maurizio Zamparini - Eugenio Corini

 

Už v prvej sezóne v najvyššej súťaži sa zverencom trenéra Francesca Guidolina podarilo dosiahnúť oborvský úspech a (opäť) 29.Mája sa po zápase s Laziom na Stadio Renzo Barbera začalo oslavovať. Palermo totiž obsadilo šiestu priečku, ktorá znamenala, pre klub vôbec po prvý krát v histórií, účasť v pohári UEFA. Veľkú zásluhu na tom mal opäť kanonier Toni, keď sa s dvadsiatimi gólmi stal najlepším strelcom klubu.

Po sezóne nakoniec Toni odišiel do Fiorentiny, kde sa mimochodom jeho gólostroj nezastavil a za dve sezóny vo Florencii nastrieľal úctihodných štyridsať deväť gólov, ani to však klubu nezabránilo zopakovať  úspešnú sezónu. Palermo nakoniec obsadilo ôsme miesto, po odpočte bodov Juventusu, AC, Laziu a Fiorentine za korupčný škandál to však bolo rázom piate miesto a ďalšia účasť v pohárovej Európe. Vysnívaná Liga Majstrov unikla klubu iba o dva body. Hambu si Palemo neurobilo ani v pohári UEFA, keď sa prebojovalo až do v osemfinále. V ňom však nestačilo na nemecké Shalke 04. V Coppa Italia sa klub dostal až do semifinále, keď v štrvťfinále najprv vyradil AC Milan. Prvý zápas Milánčania vyhrali 1-0, do odvety už ale Palermo nastúpilo s novým mužom na lavičke, Giuseppe Papadopulom. Palermo v odvete nakoniec zvíťazilo 3-0, Papadopulo tak zažil premiéru o akej sa mu ani nesnívalo. V roku 2006 sa taktiež konali Majstovstvá sveta vo futbale v Nemecku, zastúpenie na nich malo aj Palermo. Barone, Barzagli a Zaccardo boli iba striedajucími hráčmi a odohrali na šampionáte iba pár minút, Crisitan Zaccardo ,ktorý z nich toho odohral najviac, si dokonca dal v zápase USA vlastný gól. Ľavý obranca Palerma Fabio Grosso sa však stal hrdinom Talianov. V osemfinále s Austráliou vybojoval v nadstavenom čase pokutový kop pre Tottiho, ktorý rozhodol o postupe Talianska v turnaji ďalej. V semifinále s Nemeckom zase vsietil rozhodujucí gól na 1-0 v poslednej minúte predĺženia. Vo finálovom zápase medzi Talianskom a Francúzskom došlo až na pokutové kopy, ten rozhodujúci, ktorý rozhodl o víťazstve Squadry Azzuri, premenil  Fabio Grosso.

V ďalšej sezóne 2006/2007 sa Palermo celú jesennú časť držalo na priečkách zaisťujúce Ligu Majstrov, a to aj vďaka skvelej posile v podobe Amauriho, ktorý patril k oporám mužstva. V Decembri si však Amauri vážne poranil koleno, a sezóne sa preňho skončila. Bez svojho útočného esa z toho bolo opäť piate miesto, a opäť dvojbodová strata na Ligu Majstrov. V predkole pohára UEFA Palermo vyradilo anglický West Ham United, v základnej skupine však obsadilo až nepostupovú štvrtú priečku. 2.Februára 2007 zasiahla Sicíliu a aj celé Taliansko veľká tragédia. Po zápase Catania-Palermo sa v uliciah mesta začali nepokoje, fanúšici Rossoazzurri sa dostali do stretu s políciou a jeden znich, Filippo Raciti bol zabitý.

V nasledujúcich dvoch sezónach sa muselo Palermo zaobísť bez európských pohárov, keď v lige obsadilo až jedenáste a ôsme miesto. V sezóne 2008/2009 však dosiahlo veľký úspech v mladežníckej kategórií, keď jeho Primavera vôbec po prvý krát vyhrala Scudetto.

 

palermo_campione_primavera

 

 

podklad1

 

Anketa

Áno?
 

Ďalší zápas

                            Serie B                       

                          22.kolo                     

            22222vs 1147        

                       25.1.2014, 15:00                 

Minulý zápas

           Serie B         

           21.kolo        

     29.12.2013, 15:00

     707654 1:222222

                     63Dezi   3Hernández       

                            58Lafferty

Serie B

1. Palermo 40

2. Empoli 39

3. Avellino 37

4. Pescara 34

5. Virtus Lanciano 33

6. Crotone 32

7. Cesena 31

8. Carpi 30

9. Brescia 30

10. Trapani 30

11. Latina 30

12. Spezia 30

13. Siena 29

14. Varese 27

15. Bari 23

16. Modena 22

17. Ternana 22

18. Cittadella 21

19. Novara 20

20. Padova 18

21. Reggina 14

22. Juve Stabia 9

   

        Podrobná tabuľka

Strelci

             A.Hernández 11

             K.Lafferty 7

             A.Belotti 6   

             E.Muñoz 3

             E.Barreto 2

             D.Di Gennaro 2

             S.Anđelković 1

             M.Milanovič 1

             E.Pisano 1

             M.Morganella 1

            

                          Strelci Serie B

                      Strelci Coppa Italia

Nevíte, jak získat certifikace ISO - TÜV NORD